Kto rád pečie a vyhľadáva recepty na internete si môže myslieť, že nastal akýsi kváskový boom. A tak sa mnohým zdá, že kvások vznikol v modernej kuchyni. Aj ja som si to myslela. Tí, ktorí sa zaoberajú históriou by o jeho pôvode vedeli dlho rozprávať a určite by to boli veľmi zaujímavé príbehy… Každopádne kvások používali aj naše babičky a prababičky.
Vyrastala som v rodine, kde sa pravidelne pieklo, nie však z kvásku, ale z klasických továrenských kvasníc – droždia. Od mala ma bavilo pomáhať v kuchyni, moja babka, mamina i tety ma naučili veľa a keď som sa vydala, pokračovala som ďalej v ich šľapajách. Kysnuté koláče, torty, keksy, piekla som všeličo. Ale chlieb a pečivo sme vždy iba kupovali. Zdalo sa mi to veľmi náročné.
Keď som prvý krát počula slovo ražný kvások rozmýšľala som, čo to vlastne je a kde ho môžem kúpiť. Je to jednoducho múka zmiešaná s vodou v určitom pomere, ktorá vplyvom baktérií zo vzduchu začne kvasiť. Samozrejme že, ako všetko pekné v živote, aj kvások, aby dospel do svojej plnej sily, potrebuje určitý čas. A na to si musí dnešný človek pomaly zvyknúť.
Možno ho získať na takzvanej kváskovej mape (cez internet), kde sú vyznačení konkrétni ľudia, ktorí sú ochotní sa s tým svojím podeliť. V niektorých bioobchodoch sa dá zohnať sušený, ale podľa mňa najlepšia možnosť je vypestovať si ten vlastný. Prečo? Pretože všetko, k čomu sa človek dopracuje sám, si neskôr aj viac váži 🙂 a to pri kvásku platí dvojnásobne. Ide totiž o živý organizmus, niekto ho dokonca považuje za člena rodiny a dáva mu vlastné meno!
Myslím, že keby každý na vlastnej koži poznal tieto benefity, iný chlieb by už nekúpil.
V obchodných reťazcoch sme nútení kupovať to, čo je v ponuke. Nemáme možnosť zamýšľať sa príliš nad zložením, inak zostaneme hladní. Preto som sa naučila kupovať základné suroviny, z ktorých si chutné dobroty upečieme doma.